Oslava bola velmi mierna, ...hmmm...oslava? Nie, nazvem to spomienkovym dnom, teda aspon prva cast dna, kedy som pocitala, kolko ludi si na mna spomenie. Hm, tento rok som bola prekvapena. 2. septembra som oslavila tri roky prichodu na americky kontinent a 15. uz stvrte vyrocie sobasa a to si na mna ludia zo Slovenska stale pamataju. Okrem mojho otca, ktory mi pre istotu zavolal 15. oktobra dva razy, nech mi nie je luto a tvaril sa, ze vsak my sme 9 hodin pozadu...ano tati 9, nie 33 ( asi si vybral alternativu skratenej definicie: Lepsie blby ako zabudlivy). Druha, pracovna, cast dna sa zacala odvijat v moj prospech az ku koncu (nepocitajuc cokoladovy cookie na tanieri zo "zavodnej jedalne"), ked som zistila, ze mam dovolene odist uz o 3pm. Tretia osmina sa oslave podobala najvacsmi. Nanestastie tu nenajdem tych, s ktorymi som vyrastala (z ktorymi jedinymi ma podla mojho nazoru zmysel narodeniny slavit, pretoze vzajomnost pocitu starnutia a spomienok na oslavy minule, ktore v tych okamihoch vychadzaju na povrch je unikatna), a tak celkova rezignacia a nasledna apatia sposobili, ze mi bolo v celku jedno kto so mnou bude oslavovat. Tento rok to bola "posadka" Ronovych kolegov z divadla a niekoho troch irskych pribuznych, ktori mi vsetci spolocne a nefalsovane zaspievali tu americku... Normalne ma potesili...este vacsmi, ked sa bratia europski zacali zaujimat o fakty suvisiace s nizkou invaziou Slovakov za pracou do Irska, v porovnani s takymi Poliakmi, co pootvorilo diskusny priestor k objasneniu socio-ekonomicko-geograficko-historickych detailov o mojej rodnej hrude. Priblizne v tomto casovom rozpati sa americke publikum odpojilo a zacalo sa venovat popularnejsim temam. Irskych bratov osud Slovenska ocividne nadchol, tak som im venovala pohladnicu bratislavskeho Hlavneho namestia s vianocnou vyzdobou, ktoru som nosila so sebou ako nazornu pomocku pri podobnych dobrovolnych diskusiach pri pive. Ku koncu vecera som este stihla pochopit, ze pozemsky svet je fakt maly, gulaty a niet z neho uniku ked vysvitlo, ze dotycni navstevnici su spribuzneni so Sestrou Ritou (irskou ucitelkou anglictiny na La Salianskom gymnaziu, kde som studovala).
O tom ake udolosti nas cakaju v roku 2006, teda v 27. roku mojho zivota poinformujem po navsteve Imo, mojej susedky-astrologicky/reggae spevacky.